Čo Vám štatistiky nepovedia
Alebo ako sme sa predierali štúdiom Genomiky a proteomiky ako historicky prvý ročník.
Petra Bencúrová
Písal sa rok 2012, keď sme sa s blížiacim koncom bakalárskeho štúdia rozhodovali kam povedú naše ďalšie kroky. Na výber, ako to už býva, sme mali viacero možností ako ísť pracovať (čo sa úprimne v prípade Bc. titulu z biochémie rovná vtipu, nakoľko šanca zamestnania v odbore je bez ďalšieho štúdia veľmi malá) alebo pokračovať v štúdiu a pokúsiť sa vybojovať magisterský titul či už na MU alebo inej univerzite. Aby sme náhodou nemali rozhodovanie príliš jednoduché, tak aj samotná MU nám ponúkla v nadväzujúcom magisterskom štúdiu biochémie možnosť výberu z piatich odborov, z ktorých sa väčšina náplňou výrazne nelíšila. V tomto roku však prišla horúca novinka a síce štúdium Genomiky a Proteomiky, odboru ktorý sa odlišoval od ostatných hneď na niekoľkých frontoch a hlavne bol úplne nový. A tak sa stalo, že sa po prebehnutí celej tej zábavy okolo štátnic stretlo dvanásť statočných na odbore, ktorý si v tom čase čerstvo obliekol prvé plienky.
A statočný sme skutočne boli nakoľko začiatok nášho magisterského štúdia sa dá popísať jediným slovom: chaos! Ale nedeste sa, na chaos sme boli dopredu pripravený, nakoľko aj priemerne inteligentný vlčiak si dokáže spočítať, že na začiatku rozbehu akéhokoľvek projektu je nutné vyriešiť veľa malých drobností, ktoré sa dopredu odhaľujú veľmi ťažko. Príkladom toho je fakt, že zloženie odboru bolo či už z hľadiska študentov ale aj vyučujúcich, pomerne heterogénne, keďže sa tu zišli študenti aj odborníci z biochémie a molekulárnej biológie. Na prvý pohľad sú tieto dve oblasti natoľko príbuzné, že by mali splynúť bez problémov, avšak opak bol pravdou, a tak si študenti museli doplniť informácie, ktoré im chýbali a vyučujúci sa museli obrniť trpezlivosťou a pochopením, keď čítali odpovede v testoch, ktoré im často mohli pripadať nepochopiteľné. V skutku začiatok bol trochu boj a mnohí (či už študenti alebo pedagógovia) odchádzali zo skúšok sklamaný. Na druhú stranu je to krásna ukážka toho, že keď sa niečoho chytí skupina schopných vedecky založených odborníkov neprestanú proces optimalizovať kým nebudú s výsledkami spokojný. :-) Skutočne vo výsledku mohli byť so svojou optimalizáciu spokojný, keď po dvoch neľahkých rokoch ukončili všetci študenti, ktorý pristúpili ku štátniciam, štúdium úspešne s vysokým počtom červených diplomov.
Prečo sme sa vlastne rozhodli študovať odbor Genomika a proteomika? V prvom rade asi preto, že odbor vyzerá zaujímavo, ale u mnohých z nás zavážilo aj to, že sa pre GENPRO rozhodli naši kamaráti, alebo nám bol tento odbor odporúčaný našimi vedúcimi diplomových prác, ktorý stáli pri zrode Genomiky a Proteomiky ako takej. Napriek tomu, že na začiatku sme sa trochu obávali, či sa k magisterskému titulu dopracujeme, vo výsledku (a myslím, že to môžem povedať aj za zbytok mojich spolužiakov) svoju voľbu odboru neľutujeme. Jedným zo strašiakov, ktorí nás pri rozhodovaní trochu odrádzali bol fakt, že veľká časť vyučujúcich pracuje s rastlinnými systémami. V prípade, že máte radi rastlinky, tak nie je nad čím váhať, ale v mojom prípade boli rastliny nočnou morou už od doby, keď sme sa museli učiť neustále sa meniaci systém rastlín na strednej škole. Ukázalo sa však, že v prípade Genomiky a Proteomiky je v podstate jedno, aký modelový organizmus v skúmavke máte, nakoľko väčšina vzoriek je vo forme priehľadného roztoku a veľa dráh je naprieč organizmami výrazne konzervovaných. Faktom je tiež, že napriek zameraniu výskumu jednotlivých vyučujúcich, predmety neboli zamerané výhradne len na rastliny, a tak si každý mohol prísť na svoje. Z môjho pohľadu veľmi dôležitým faktorom bolo, že predmety obsiahnuté v osnovách GENPRO sa do veľkej miery prelínajú, dopĺňajú a vo výsledku podávajú komplexnú informáciu. Pokiaľ ide o aplikáciu poznatkov do praxe, časť informácií sme určite zužitkovali počas boja s experimentálnymi časťami našich diplomových prác a prednášky boli celkovo koncipované s veľkým zreteľom na praktické využitie.
Najväčším benefitom magisterského štúdia na Genomike a Proteomike však, podľa mňa, bol náš Odborový seminár. Vzdávam hold dvom skvelým pedagógom doc. Mgr. Janovi Havlišovi, Dr. a Mgr. Miloslave Fojtovej, CSc., ktorým sa podarilo nás vo veľmi príjemnej atmosfére skutočne pripraviť na prípadnú vedeckú kariéru po stránke prezentácie výsledkov či už ústnou alebo písanou formou s dôrazom na prejav v angličtine. Samozrejme nám to, v čase keď nám neustále zdávali nejaké úlohy ako prezentácie či písanie fiktívnych článkov, pripadalo trochu otravné, ale pomohlo nám to spoznať, kde robíme chyby a už počas dvoch rokov magisterského štúdia sa výrazne zlepšiť. Navyše nám poskytli užitočné informácie o publikovaní a získavaní finančnej podpory na výskum, pričom nás postavili pred realitu takú aká je, bez ružových okuliarov, za čo im môžeme jedine poďakovať.
Dva roky uplynuli ako voda a zo statočných študentov sa stali statočný magistri, ktorý sa vybrali ďalej svojou cestou pripravený na mnohé prekážky, ktoré im budúca kariéra môže priniesť a napriek tomu, že v praxi sa musí človek učiť väčšinu vecí nanovo odhliadnuc od toho, čo mu škola dala verím, že sme si zo štúdia Genomiky a Proteomiky odniesli omnoho viac než len titul a príjemné spomienky na študentské časy.